Správca dane môže nepriznať právo na odpočítanie DPH v zásade len v 3 prípadoch:

• nesplnenie hmotnoprávnych podmienok,
• daňový podvod, alebo
• zneužitie práva.

Daňovému subjektu vznikne právo na odpočítanie DPH, ak sú splnené hmotnoprávne, formálne a materiálne podmienky.

Hmotnoprávne podmienky znamenajú, že daňový subjekt (i) musí byť zdaniteľnou osobou, (ii) pričom tovar a služby mu musí dodať, resp. poskytnúť iná zdaniteľná osoba a (iii) tieto dotknuté tovary a služby musí ďalej použiť na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (vyplýva z rozhodnutia SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20).

Hmotnoprávne podmienky sú uvedené v mnohých ustanoveniach Zákona o DPH, napríklad v § 49 Zákona o DPH [1] a iné.

Jednoducho povedané, tovary a služby ako zdaniteľné plnenia musí daňový subjekt prijať od inej zdaniteľnej osoby a v súvislosti so svojim podnikaním ich ďalej dodať.

Formálne podmienky sú najmä náležitosti faktúry ako daňového dokladu, doklady súvisiace so zdaniteľným obchodom a iné (vyplýva z rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet, C-281/20).

Materiálnou podmienkou je to, aby formálne doklady (faktúry, dodacie listy atď.) boli odrazom reálneho plnenia. To znamená, že musia preukazovať reálne zdaniteľné plnenie, teda reálne dodanie tovaru, resp. poskytnutie služieb. Ako uvádza Najvyšší správny súd SR, materiálna podmienka sa v zásade týka iba obchodného vzťahu medzi dodávateľom – daňovým subjektom a odberateľom daňového subjektu (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 3 Sžfk 15/2020).

Ak teda daňový subjekt splní hmotnoprávne, formálne a materiálne podmienky, právo na odpočítanie DPH mu vznikne. V takom prípade však stále môže byť daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH odmietnuté.

Správca dane môže daňovému subjektu odmietnuť právo na odpočítanie DPH iba v prípade, ak:

• daňový subjekt vedel alebo mal vedieť o jeho účasti na daňovom podvode (vyplýva z rozhodnutia SD EÚ vo veci Optigen, spojené veci C- 354/03, C-355/03, C-484/03, Axel KITTEL C-439/04, RECOLTA RECYCLING C-440/04); alebo
• daňový subjekt zneužil právo na odpočítanie DPH (vyplýva z rozhodnutia SD EÚ vo veci HALIFAX C-225/02 alebo PART SERVICE C-425/06).

[1]  Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“).

Daňovému subjektu môže byť odmietnuté právo na odpočítanie DPH v prípade, ak sa vedome a úmyselne zúčastní na daňovom podvode. Právo na odpočítanie DPH mu však môže byť odmietnuté aj vtedy, keď daňový subjekt vedel alebo vedieť mal, že zdaniteľným obchodom sa môže zúčastniť na daňovom podvode.

Preto je dôležité si každého dodávateľa alebo odberateľa riadne preveriť prostredníctvom dostupných informácií a veľmi obozretne reagovať v prípade, ak sa objavia skutočnosti, ktoré nie sú štandardné alebo obvyklé.

Správca dane môže daňovému subjektu odmietnuť právo na odpočítanie DPH nielen z dôvodu daňového podvodu, ale aj z dôvodu zneužitia práva na odpočítanie DPH.

O zneužitie práva ide vtedy, keď sa preukáže, že obchodné transakcie sú čisto iba umelou konštrukciu, ktorá je zbavená hospodárskej reality a ktorá sa uskutočňuje výlučne alebo prinajmenšom s hlavným cieľom – získať daňovú výhodu, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľmi Zákona o DPH a Smernice. [2]

Záver

Ak sú hmotnoprávne, formálne a materiálne podmienky práva na odpočítanie DPH splnené, správca dane môže daňovému subjektu odmietnuť právo na odpočítanie DPH iba z dôvodu daňového podvodu alebo zneužitia práva na odpočítanie DPH.

V tomto smere ale správca dane znáša aj svoje dôkazné bremeno – teda daňový podvod alebo zneužitie práva na odpočítanie DPH musí riadne preukázať relevantnými dôkazmi. V opačnom prípade nie je možné daňovému subjektu odmietnuť právo na odpočítanie DPH.

[2] Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v aktuálnom znení (ďalej len „Smernica“).